Joanna Around the    World

Zapraszam do wspólnej podróży

Je strach z Dubaju opodstatnený?

Aké sú prvé myšlienky pri téme Dubaj? Bohatstvo, pravidlá, alebo možno Burj Khalifa?
Moja prvá bola Burj Khalifa, pretože aké to je byť v Dubaji a nevyjsť na najvyššiu budovu na svete? Bola to samozrejme aj prvá atrakcia, ktorú som si zapísala na „MUST SEE“ zoznam. Ďalšia myšlienka – pravidlá a úplne iná kultúra. Začala som viac čítať a čoraz viac sa obávať výletu. Myslím, že veľa ľudí má takéto obavy. Preto sa v tomto príspevku pokúsim odpovedať na otázku – stojí za to obávať sa Dubaja, aké sú pravidlá, čo som čítala a aká bola realita. Začíname!

Metro

Prvé dubajské pravidlá, na ktoré som narazila, boli tie v metre:
nemôžeš tam piť, jesť, žuť žuvačku a pre ženy je samostatný vozeň.

Dobre, jedenie, pitie a žutie žuvačky rozumiem – aby nezostal neporiadok, ale vagón pre ženy? Bolo to pre mňa veľmi divné. Keď sme už boli na mieste, obávali sme sa, že hľadajúc ten správny vagón, sa nám nepodarí nastúpiť do metra. Všetko však bolo pekne označené. Bolo jasné, v ktorom mieste sa otvoria dvere. Navyše, boli tam nakreslené šípky, ktoré ukazovali, že stred je určený pre ľudí, ktorí vystupujú. My, ako nastupujúci, sme mali stáť po dvoch stranách dverí. Musím povedať, že to bolo veľmi dobre organizované. Ľudia mohli spokojne vystúpiť a nedošlo k žiadnym tlačeniciam.

Ale čo ten vagón pre ženy? V skutočnosti existuje vagón, alebo lepšie povedané časť metra, ktorá nie je oddelená dverami, v ktorej môžu zostať iba ženy a deti. Nachádzajú sa tam značky, že pre mužov, ktorí sa do tejto časti zatúlajú bude pokuta 100 Dirhamov (AED). Čo je zaujímavé, nie je to tak, že ženy nemôžu byť vo vagóne s mužmi. Môžu, ale chcú, ak majú časť určenú len pre nich? My sme sa nechceli tlačiť. Preto sme opustili nášho mužského člena, ktorý sa tam tlačil ako sardinka. My sme si, naopak, zvyčajne mali kde sadnúť, hoci sme boli tri. Či pohrozenie pokutou zabezpečilo to, že muži do ženskej časti nechodili? Boli aj takí, ktorí si tam sadli, pričom si nevšímali, že staršia pani si nemá kde sadnúť. Moje pozorovanie ma však dostalo k záverom, že to boli buď bohatí šejkovia, alebo nesvedomití biznismeni.

Vidíš, ako veľmi sa zmenil môj názor po tomto výlete? Už si nemyslím, že je tento vagón pre ženy a deti zvláštny, ale že je to super pohodlné riešenie. Myslím si, že takýmto ženám poskytuje aj určitý pocit bezpečia. V našej kultúre je to tak, že nemáme problém s tým, že cudzí muž stojí veľmi blízko, pretože tu nie je miesto. V iných to nie je také jednoduché.

Prejavovanie náklonnosti na verejnom mieste

Aj tu máme dočinenia so stretom kultúr. V Dubaji nie je povolené objímať sa na verejnosti. Čo viac, len manželia sa môžu držať za ruky. Nie som schopná povedať, či za to môžeš skončiť vo väzení alebo dostať pokutu, pretože som to radšej neskúšala. Tiež vychádzam z predpokladu, že keď som v inej krajine, mala by som rešpektovať ich kultúru a pravidlá. Je to niečo také, ako keď ideš navštíviť niekoho domov. Preto mi je nepríjemné, že som nevedomky odignorovala jedno z pravidiel. Známy môjho priateľa mal totiž dlhý prestup v Dubaji, práve počas nášho výletu. Využili sme príležitosť stretnúť sa a dohodli sme si stretnutie v obchodnom centre. Keď sme sa stretli, zvyk prevážil a na privítanie ma objal. Možno sme mali šťastie, že tam nebola polícia. Namiesto toho nám boli smerované pohŕdavé a varovné pohľady. Túto skúsenosť neodporúčam.

Ubytovanie

Ďalšia vec, o ktorej som čítala – ak ste pár a máte ešte len pred svadbou, musíte mať samostatné izby. My sme boli 4 ľudia a prenajali sme si celý apartmán s dvoma izbami. Nikto sa nepýtal, aké sú medzi nami väzby a ako si rozdelíme izby. Preto som si istá, že cestovanie v skupine je z tohto hľadiska bezpečné. Ak ste mali skúsenosti v Dubaji ako nezosobášený pár, podeľ sa s nimi prosím v komentári.

Oblečenie

Musím sa priznať, že som nevedela, ako sa zbaliť. Na jednej strane vedomie, že ide o moslimskú krajinu, takže ženy by nemali byť „polonahé“. Na druhej strane som vedela, že Dubaj nepatrí medzi konzervatívne krajiny. Je to spôsobené obrovským počtom cudzincov. Už pri prvej ceste metrom som najviac venovala pozornosť tomu, ako sú ženy oblečené. Ukázalo sa, že veľa z nich má len kraťasy alebo nejaké šaty. Preto som sa tiež rozhodla ísť týmto smerom. Nosila som krátke nohavice a necítila som sa byť ohrozená alebo súdená. Okrem iného, nevybrala som si kraťasy, z ktorých trčí zadok. Neočakávala by som kvôli tomu žiadny škandál, ale prečo vzbudzovať senzáciu. Nabudúce by som namiesto šortiek zabalila aj šaty po kolená.

Alkohol

V Dubaji sa nielenže nesmie konzumovať alkohol na verejných priestranstvách, ale nemôžeš ho mať ani pri sebe. Turisti si zrejme už môžu kúpiť alkohol, potrebujú však povolenie. Je to tiež veľmi drahá zábavka. Môžeš si tiež niečo s percentami vypiť v reštauráciách a baroch. Vo všeobecnosti by som však odporučila, aby si s tým bol/-a opatrný/-á. Môžeš si dať drink v bare, ale ak ťa niekde zastaví polícia pod vplyvom alkoholu budeš mať problémy. Neviem, či sa oplatí zahrávať s ohňom. Vlastne som aj mala nápad priniesť víno z Poľska. Od tejto myšlienky som však ustúpila, pretože moji kolegovia mi povedali, že sa nemám zahrávať s ohňom. Smejú sa, že som mohla skončiť s guľou na nohe.

Zakázané látky

S obraznou guľou na nohe môžeš skončiť aj za iné veci, ako je alkohol. Niečo také je aj mak. Považuje sa to totiž za drogu. Skoro sme na to zabudli, keď sme si na pražskom letisku kupovali makové rožky na cestu. Neviem prečo sme akurát vtedy mali chuť na ten s makom. J. som pred takýmto rizikom na poslednú chvíľu zastavila. Nehovorím, že by sme určite skončili vo väzení. Čo však v prípade, ak by jeden z nás absolvoval bežnú kontrolu na letisku? Radšej by som to neskúšala.
Rada: Skontroluj, či niektoré z liekov, ktoré užívaš, nie sú považované v krajine za drogu. Ja som to vtedy nekontrolovala. Až po roku som narazila na jeden článok, ktorý hovoril o tom, že v Dubaji je aspirín zakázaný. Dobre, že ma nekontrolovali.. Dovtedy som mala v cestovnej lekárničke skoro vždy aspirín.

Ako si si mohol/-la všimnúť, Dubaj má pravidlá, ktoré odporúčam dodržiavať. Ak vieš niečo, čo mi tu chýba, daj mi vedieť v komentári. Uvedomujem si, že nie každý sa rád prispôsobuje. Verím však, že to stojí za to. Ak k tomu budeš pristupovať tak, že si hosťom a budeš takto prejavovať úctu, bude to jednoduchšie. Myslíš si, že s týmito pravidlami nebudeš mať problém? Potom sa nemáš čoho báť. Leť, uvidíš sám/sama a dáš mi vedieť, ako bolo 🙂

Chcela by som ešte poďakovať ľudom, ktorí hlasovali v ankete na Instagrame. Vaše hlasy rozhodli o tom, že som zakončila sériu o Tenerife a nasledujúcou témou sa stal Dubaj.

Preložila Janka Jakubová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.